34507

        • Word


        • Úloha W-1 - opis textu vo Worde.

          1. Stiahnite si obrázok s textom Superstroj do svojho počítača do priečinka Moje dokumenty/moja trieda

          2. Otvorte si Word.

          3. Nasledovný text opíšte.

          4. Text uložte do: Moje dokumenty/moja trieda/Superstroj_Priezvisko_meno.doc.

          5. Súbor okopírujte na server/výsledky



          Úloha W-2 - opis textu vo Worde.


          1. Stiahnite si obrázok s textom Nové technológie - Watec 3E do svojho počítača do priečinka Moje dokumenty/moja trieda

          2. Otvorte si Word.

          3. Nasledovný text opíšte.

          4. Text uložte do: Moje dokumenty/moja trieda/Watec 3E Priezvisko.doc.

          5. Súbor okopírujte na server/výsledky



          Úloha W-3 - nastavenie strany vo Worde.

          1. stiahnite si dole uvedený text "prázdniny"  do Wordu
          2. nastavte formát papiera A5 na šírku
          3. počet stĺpcov  2
          4. nastavte okraje takto:
            1. hore          3 cm
            2. vľavo        3 cm
            3. vpravo      1 cm
            4. dole           1 cm
          5. nastavte orámovanie
            1. orámovanie strany na jednoduché
            2. hrúbka čiary 3 body
            3. farba modrá
            4. okraj 20 pt zo všetkých strán (merané od hrany strany)
          6. súbor uložte ako
            Moje dokumenty/ trieda/ Meno Priezvisko. doc
          7. súbor okopírujte do priečinka učiteľský počítač/výsledky
          8. súbor pošlite emailom ako prílohu na adresu sou.pb@zoznam.sk

           

          Prázdniny

          V predsieni stáli cestovné tašky. Dve väčšie patrili Zuzane a Petre. Tretia bola nachystaná pre desaťročnú Darinu. Staršie dievčatá dôkladne skontrolovali celý byt. Darina sa cítila nahnevaná.

          "Ešte aj cez prázdniny musím skoro vstávať!"

          "Neviem, prečo sa zlostíš, keď je vonku tak nádherne," zareagovala Petra. Darina vyzrela z obloka. Augustové slnko, sídliace na bezoblačnej oblohe, posielalo na zem hrejivé lúče.

          "Máš pravdu," prisvedčila. "Lenže únava ma aj tak neprešla."

          "Pospíš si vo vlaku," ozvala sa Zuzana.

          Na hlavnej stanici si sestry kúpili zopár časopisov a postavili sa pred stánok s občerstvením. Na nástupište dobehli v poslednej chvíli. Výpravca sa práve chystal zapískať odchod vlaku.

          Dievčence dlho nevedeli nájsť voľné miesta.

          "Už ma bolia nohy," frflala Darina. "Ja si sadnem hoci aj na zem!" Zuzana na ňu prísne pozrela. Dievčatá si nakoniec prisadli k mladej matke so synom predškolského veku. Neposedný malý chlapec robil všetko pre získanie ich pozornosti. To sa mu podarilo iba u Petry, ktorá rozumela zvedavej detskej duši. Zuzana si lámala hlavu nad krížovkami a Darina čítala akúsi knihu. Ani mladá žena si neposedného chlapca nevšímala. Unavená pozerala na okolitú krajinu.

          "Som smädný," povedal zrazu chlapec. Matka vybrala z tašky fľašu s malinovkou a podala ju synovi. Na ďalšej stanici dvojica vystúpila.

          "Bolo to veľmi neposedné dieťa," poznamenala Zuzana.

          "Máš pravdu," súhlasila Petra. "No ani naša sestra nebola v tom veku najkľudnejšia." Obe pozreli na Darinu, zvedavé na jej reakciu. Dievča ale spalo.

          Pred príchodom vlaku do Popradu Petra najmladšiu sestru zobudila. Na stanici vládol chaos. To množstvo ponáhľajúcich sa ľudí bolo priam neskutočné. Pri bufete prešiel starším dievčatám po chrbte mráz. Kam sa podela Darina? Plné zúfalstva ju začali hľadať po celej stanici. Sestra bola stále nezvestná. Obidve pocítili obrovský strach a ich počiatočné zúfalstvo prerástlo v hádku.

          "Mala si ju držať za ruku!" povedala Petra zvýšeným hlasom.

          "Ty si tiež mohla na ňu dávať lepší pozor!" oponovala Zuzana.

          Napokon sa trochu upokojili a zašli za strážnikom.

          "Stratila sa nám sestra!" oznámili stručne a opísali mu Darinin výzor. O pár minút zaznela zo staničného rozhlasu dôležitá správa.

          "Čo ak sa jej niečo stalo?" prehovorila Petra so slzami na krajíčku po chvíli krutého čakania. "Bojím sa to vysloviť nahlas!" Zuzana na ňu mlčky pozrela a smutne si zahryzla do pery. Okolo úschovne batožín už prešlo množstvo ľudí. No Darina akoby sa pod zem prepadla. Vtom ju zbadali. Kráčala smerom k nim, držiac ovocný nanuk.

          "Ja som tú správu počula," prihovorila sa tichým hlasom. "Lenže som dostala strašnú chuť na nanuk a pred stánkom bolo plno ľudí!" Petra ju privítala objatím. Od Zuzany sa malému dievčaťu ušlo zopár faciek.

          "Tak pre teba je dôležitejší nanuk ako náš strach?" Vieš si predstaviť, ako otrasne sme sa cítili?" Láskavo pohladila sestru po vlasoch a všetky tri vykročili k zastávke.

          Cestovanie autobusom im na nálade nepridalo. Takmer všetky sedadlá boli zničené a šofér počúval hlasnú hudbu. Nepríjemná jazda trvala našťastie iba niekoľko minút.

          Chata, patriaca ich rodičom, stála hneď na začiatku prekrásnej rekreačnej oblasti. Po vlažnej sprche a vybalení si vecí z tašiek sa dievčence vybrali do lesa. Do chaty sa vrátili za súmraku.

          Ďalší deň, vďaka výbornému počasiu, strávili prechádzkami v okolitej prírode, opaľovaním sa a plávaním v blízkom jazere. Darinu pobyt pri vode nezaujímal.

          "Môžem ísť do lesa?" spýtala sa. "Mám chuť na čučoriedky."

          "Samu ťa nikam nepustíme," odvetili sestry jednohlasne "Nepamätáš sa, čo si nám vyviedla na stanici? Do lesa pôjdeme neskôr." Svoj sľub dodržali.

          Na druhý deň popoludní sa začali na oblohe hromadiť tmavošedé mraky. Vo vzduchu bolo cítiť ochladenie.

          "Dnes o ôsmej začína v dedine tanečná zábava," oznámila Zuzana pri večeri. "Poďme sa tam pozrieť!"

          "Výborný nápad," súhlasila Petra okamžite. "Chceš ísť s nami?" spýtala sa najmladšej sestry.

          "Ani nie, som veľmi vyčerpaná. Pôjdem si skôr ľahnúť."

          "Aj mňa to plávanie riadne unavilo," zareagovala Zuzana. "Ale voda v jazere bola perfektná, to musíte uznať." Sestry súhlasne prikývli. Po jedle sa staršie dievčence pekne obliekli, učesali a pobrali sa pešo do dediny. Obloha nad rekreačným areálom vyzerala v tom čase ešte strašidelnejšie.

          Tanečný večierok bol v plnom prúde, keď sa zrazu zablyslo a z nie veľkej diaľky zadunel hrom. O chvíľu na okná pohostinstva dopadli prvé kvapky. Nikto z prítomných nevenoval začínajúcej búrke pozornosť. O niekoľko minút nabrala hrozivejšiu podobu. Do zatvorených okien vrážali veľké kvapky a ľadové krúpy. Vietor zosilnel... Zrazu všetci ostali v hlbokej tme. Aj v ostatných dedinských domoch sa prestalo svietiť. Malú Darinu zobudili strašné zvuky. Udretie hromu, zavíjanie vetra a padajúce sklo z rozbitého okna. Preľaknutá vyskočila z postele a utekala k vypínaču. Žiadne svetlo. Ani po stlačení ďalších vypínačov sa v chate nerozsvietilo. V tej chvíli si spomenula. Veď baterku som odložila na kuchynský stôl! S tlčúcim srdcom sa pobrala do miestnosti. Kvôli tme takmer nič nevidela. K stolu prišla poriadne doudieraná. Opatrne natiahla ruku a onedlho v kuchyni zažiaril pás svetla. Darina si vydýchla. Teraz musím skontrolovať celú chalupu! A pobrala sa nahor vŕzgajúcimi schodmi, do izby sestier. Vo dverách ju nepríjemne prekvapil obrovský chlad. Vošla dovnútra. Črep, na ktorý stúpila, hrozivo zaškrípal. Dobre, že nie som bosá, pomyslela si. Ďalšie izby na hornom poschodí boli v poriadku. Žiadne rozbité okno, žiadna príšera, číhajúca v temnom kúte. Lenže svetlo z baterky bolo čoraz slabšie. Dievča vkročilo na štvrtý drevený schod, keď ho obklopila hlboká tma.

          Ľudia, bývajúci na dedine, medzitým z pohostinstva odišli. Návštevníci rekreačnej oblasti sa neodvážili k chatám vrátiť. Nikto nechcel riskovať prechádzku cez hustý les počas zúriacej búrky. Skupina mladých mužov síce vyšla pred dvere, no onedlho sa vrátili premočení do nitky. A nepriaznivé počasie neprestávalo. Petra so Zuzanou sedeli za stolom. Prvá prehovorila Petra:

          "Nemali sme odísť bez Dariny. Hlavne, keď vieme, ako sa bojí búrky." Zuzana jej tichým hlasom prisvedčila.

          "Na stanici sme jej nadávali a teraz sme sa samé zachovali nezodpovedne." A ďalej pozerala na plamene sviečok. Besniaci víchor práve dokončieval dielo skazy...

          Darina sedela v kuchyni zabalená do deky a hľadela na tlejúci kozub. Obavy z búrky ju už takmer opustili. No zrazu... Vonku sa čosi pohlo. Čosi neznáme tresklo do okna. Naľakane vykríkla a vyskočila z prúteného kresla. Zvuk zhodených porcelánových tanierov ju vystrašil ešte viac. Pustila sa do zúfalého behu cez polotmavú chatu. A strom ešte zopárkrát udrel do obloka.

          Po návrate do rekreačnej oblasti čakali na sestry odomknuté dvere.

          "Darina, kde si?" zakričala Petra. Žiadna odpoveď. Dievčatá prehľadali celú chatu.

          "Zavolám na políciu!" povedala Zuzana po minútach márneho hľadania. S nádejou zdvihla slúchadlo. Lenže telefón nevydal žiadny signál. Zuzana si sklamane vzdychla.

          "Čo sa deje?" zľakla sa Petra.

          "Telefón je hluchý," odvetila sestra smutne.

          "Je prerušené spojenie," potvrdila Petra po chvíli. "Ale veď ty si vzala mobil!"

          "No jasné, úplne som na to v tomto strese zabudla!" S nádejou siahla po prístroji. "To je snáď zlý sen! Bez signálu," komentovala po chvíli."

          "Čo si teraz počneme?" zaznela zúfalá sestrina otázka. "Ak sa Darine niečo stane, budem mať až do smrti výčitky svedomia! Idem ju hľadať," povedala rozhodným hlasom.

          "Počkajme do rána," poprosila Petra. "Teraz v noci ju aj tak nenájdeme." Zuzana napokon prisvedčila a vreckovkou si utrela zaslzené oči.

          Darina do dediny neprišla. Zablúdila v hustom lese. Jej fantázia pracovala na plné obrátky. Tmavé stromy, kníšuce sa vo vetre a čudesné zvuky jej spôsobovali veľké trápenie. Napokon ju premohla únava a ľahla si k starej borovici. Hneď po prebudení sa pokúšala nájsť cestu von. Krátko pred siedmou, so zlepenými očami, vstali aj jej sestry. Obidve, neumyté a bez raňajok, prešli každý kút v chatovej oblasti. Stratenú dievčinu nájsť nemohli.

          "Možno je v lese," povedala Zuzana po dvoch hodinách márneho hľadania. A tak sa tam pobrali. Spolu s jedným manželským párom, ktorý sa im snažil pomôcť.

          "Darina, kde si? Darina, ozvi sa!" rozliehalo sa po okolí. Lenže všetci volali jej meno zbytočne. Dievčina už stratila všetku nádej. Veď je poludnie a ona ešte stále blúdi medzi tmavými, hustými stromami! Zrazu začula nejakého muža, kričiaceho jej meno.

          "Už som ju našiel!" zvolal sused z vedľajšej chaty kamsi do diaľky. Rýchlo podišiel k uzimenému dievčaťu a cez plecia mu prehodil teplý vlnený sveter. Onedlho Darina uvidela záchrancovu manželku a obidve sestry.

          "Prepáč, že sme ťa nechali samu v chate počas búrky," prihovorila sa Petra. "Aj my sme sa strašne báli," dodala k tomu Zuzana. Všetky tri si vpadli do náručia a spoločne sa vrátili do chaty.




          Úloha W-4 - opis textu vo Worde.

          1. Stiahnite si obrázok s textom Rodičia a tínedžeri do svojho počítača do priečinka Moje dokumenty/moja trieda

          2. Otvorte si Word.

          3. Nasledovný text opíšte.

          4. Text uložte do: Moje dokumenty/moja trieda/Rodičia_Priezvisko_meno.doc.

          5. Súbor pošlite ako prílohu emailom na adresu sou.pb@zoznam.sk


          čistý text po napísaní ma vypadať takto:




          sformátovaný text má vypadať takto:



          Úloha W-5 - jazykový korektor


          1. Stiahnite si nasledujúci text Drevo do svojho počítača do programu Word

          2. Pomocou jazykového korektora v ňom opravte chyby

          3. Text uložte do: Moje dokumenty/moja trieda/Drevo_Priezvisko_meno.doc.

          4. Súbor okopírujte po sieti do priečinka server/výsledky (v CAD 1 - učiteľský/výsledky, v CAD 2 - PC20/výsledky, v CAD 3 - učiteľský/výsledky).

          5. Súbor pošlite ako prílohu emailom na adresu sou.pb@zoznam.sk

           

          Drevo

          Drevo je vláknitá organická látka, vytvorená v stromoch a kríkoch, v ich kmeňoch, koná-roch a koreňoch. Stromy a kríky nazývame drevinami.

          Chemicky sa drevo skladá asi zo 49 % celulózy, 24 % hemicelulózy, 24 % lignínu a asi 2 až 3 % živíc, tukov , trieslovín a ďalších látok.

          Celulóza (bunišina) je hlavnou súšasťou rastlín, nerozpúšťa sa vo vode, ani v organických rozpúšťadlách, ani v miernych chenický h šinodlách.

          Hemicelulóza je zložkou celulózy, ale nie je stála.

          Lignín je doteraz málo preskúmaný, vyskytuje sa šasto ako hnedý zvyšok po hnilobách dreva.

          Triesloviny sú látky, ktoré vo vodnom roztoku zrážajú bielkoviny, rozpúšťahú sa vo vode, v alkohole a v acetóne.

          Z chemického hľadiska drevo obsahuje asi 50 % uhlíka, 43 % kyslíka a zvyšok tvorí vodík, dusík a minerálne látky. Hmota dreva vzniká z 97 % z vody a vzduchu pôsobením slnešných lúšov. Zvyšok tvoria minerálne soli, ktoré obsahuje voda.

          Strom alebo krík potrebujú pre svoj vývoj priaznivé prostredie, šiže vhodnú pôdu, dosta-tošné množstvo vody, slnešné svetlo, teplo a vzduch. Koreňmi nasáva vodu aj s nerastnými soľami, ktoré sú rozpustné vo vode. Uhlík prijíma vo forme oxidu uhlišitého zo vzduchu v prítomnosti svetla. Z uhlíka a vody sa potom pôsobením slnešnej energie a listovej zelene vytvárajú škroby a cukry.

          Z technického hľadiska je dôležitý rast drevín, a to najmä pri sromoch. Z hľadiska využitia dreva sa každý strom skladá z troch šastí: z koreňov, konárov a kmeňa. Najdôležitejšia je stredná šasť stromu – kmeň.

          Kmene stromov môžu mať rôzny tvar a výšku. Podľa toho rozoznávame:

          1. nízky alebo vysoký kmeň

          2. priamy, ohnutý alebo krivý kmeň

          3. valcovitý alebo kužeľovitý kmeň

          4. hrubý alebo tenký kmeň

          5. šistý alebo konárovitý kmeň

          6. rovnovláknitý alebo skrútený kmeň

          Tieto vlastnosti sú kritériom na triedenie a oceňovanie dreva. Najlepšie sa hodnotí drevo vysokých, priamych, valcovitých, hrubých, šistých a rovnovláknitých kmeňov. Úžitková dĺžka kmeňa sa ráta od päty až po prvý silný konár. Ším je kmeň dlhší, hrubší a rovnejší, tým má väššiu upotrebiteľnosť.

          Pre technickú prax má najväšší význam makroskopická štruktúra dreva, ktorú môžeme pozorovať v troch základných rezoch kmeňom:

          1. Radiálny rez

          2. Tenegnciálny rez

          3. Koncový alebo šelný rez

          Na tomto reze môžeme pozorovať viaceré vrstvy. Sú to:

          Kôra – chráni strom pred vonkajšími vplyvmi ovzdušia a pred mechanickým poškodením.

          Vonkajšie vrstvišky kôry sa postupne odlupujú a odpadávajú.

          Lyko – je vlastne vnútornou kôrou a umožňuje prúdenie živných organických látok od koruny k miestam vzrastu, z listov do kmeňa a koreňov.

          Kambium – je šťavnatá úzka vrstviška medzi lykom a drevom, zložená zo živných tenko-stenných buniek, ktorá každú jar a leto vytvára na vonkajšej strane novú vrstvišku lyka na vnútornú vrstvu dreva. Jarné drevo je svetlejšie a redšie, letné je tmavšie, hustejšie a pevnejšie. Tieto rošné prírastky dreva vytvárajú na šelnom reze letokruhy (rošné kruhy), v tvare sústredných kružníc. Šírka rošných kruhov závisí od podmienok rastu, od druhu dreviny, od jej veku a pod.

          Beľ – je svetlé nevyspelé drevo pod kôrou, zvyšajne vo vonkajších kruhoch. Vedie vody so živinami, preto svetlejšie ako jadro, viac zosychá, ale ľahšie pohlcuje impregnašné látky amoridlá. Niektoré naše dreviny, ako napr. brezy, jelše, lipy, javory, buky, majú v celom priereze svetlú farbu – beľ. Nazývame ich beľové.

          Jadro – je staršie, tmavšie drevo vo vnútorných druhoch. V starších stromoch vnútorné rošné kruhy postupne odumierajú, prestávajú privádzať vodu, a vytvára sa tak zrelé drevo. Jadro sa tvorí odumieraním živých buniek dreva, cesty, ktoré vedú vodu, sa upchávajú, a najmä v ihlišnanoch sa do nich ukladá živica, farbivá, triesloviny a iné látky. Drevo jadra je nepriepustnejšie a trvanlivejšie. Vlhkosť zrelého dreva po zoťatí stromu je podstatne nižšia ako beľového dreva. Drevo jadra je aj oveľa odolnejšie proti škodcom ako beľové.

          Dreň/ duša – je v strede všetkých kruhov po celej dĺžke kmeňa. Je to riedke tkanivo, ktoré má veľmi nízku pevnosť a je zvyšajne poškodené trhlinami. Priemer drene je 2 až 5 mm.

          Dreňové lúše – sú žilky rozbiehajúce sa lúšovite od drene ku kôre. Rozvádzajú sa v ra-diálnom smere drevín a ukladajú sa v nich zásobné živiny na obdobie vegetašného pokoja.

          Živicové kanáliky – sú úzke medzibunkové priestory, ktoré sú vyplnené živicou a vy-skytujú sa v niektorých drevinách, napr. v borovice, smrekovci, limbe, a v iných chýbajú, napríklad v jedli a v listnášoch.

          Drevné bunky – sú základom stavby stromov a sú viditeľné len pod mikroskopom. Pros-tredníctvom drevnej bunky stromy prijímajú živiny, vymieňajú vodu, dýchajú a pod. Zlo-žitá stavba drevných buniek má veľký vplyv na fyzikálne vlastnosti dreva – zosychanie, napušiavanie atď.

          TECHNICKÉ VLASTNOSTI DREVA

          Technické vlastnosti dreva sú predmetom šinnosti, pri ktorej pozorujem, ako sa líši jeden druh dreva od druhého. Podľa kvalitatívnych rozdielov triedime nielen druhy drevín, ale aj rovnaký druh dreva.

          V celej širokej lesníckej, drevárskej a staviteľskej šinnosti sledujeme v dreve tieto tech-nické vlastnosti: pevnosť, tvrdosť, štiepateľnosť, pružnosť, kresbu, farbu, lesk, vôňu, hus-totu atď. Keď chceme pracovať s drevom, musíme poznať jeho základné vlastnosti.

          Pevnosť. Drevo je výborný konštrukšný materiál, je ľahko opracovateľné a jeho malá ob-jemová hmotnosť uľahšuje montáž prvkov a dielov konštrukcie. Vyniká pevnosťou v tlaku a v ohybe. Pevnosť dreva závisí od jeho kvality, t. j. od štruktúry, od skladby vlákien a od hršovitosti, od druhu dreva a jeho hustoty, šiže objemovej hmotnosti a od jeho vlhkosti. Ším je stavba dreva pravidelnejšia, s menším poštom chýb, ším je vlákno rovnejšie a ob-jemová hmotnosť suchého dreva vyššia, tým je pevnosť dreva väššia.

          Štiepateľnosť. Je to schopnosť delenia dreva v pozdĺžnom smere pôsobením klina. Dobre sa štiepi rovnovláknité drevo, vždy od hrubšieho konca kmeňa k tenšiemu.

          Medzi dobre štiepateľné drevá rátame jedľu, ale aj smrek, dub, jelšu, vŕbu a iné. Štiepateľ-nosť nemá v súšasnosti veľký význam. V minulosti sa uplatňovala napr. pri výrobe šin-dľovej krytiny štiepaním jedľového dreva.

          Vodivosť tepla. Drevo len pomaly a málo prijíma a odovzdáva teplo a chlad. Zle vedie teplo; má veľa pórov. Redšie drevá majú lepšie izolašné vlastnosti ako husté drevá. Drevo dobre izoluje pred zimou a aj preto bolo v minulosti vyhľadávané ako stavebný materiál.

          Izolašná schopnosť dreva závisí od druhu, objemovej hmotnosti (pórovitosti), vlhkosti a smeru prechádzania tepla (ši prechádza v smere kolmo na vlákna, alebo rovnobežne s vláknami).

          Životnosť dreva. Závisí od podmienok, v ktorých strom vyrástol, a od prostredia, v kto-rom je drevo uložené. Ihlišnaté drevo vydrží v suchu 200 až 1000 rokov, vo vode 60 až 100 rokov. Dub vydrží 600 až 1200 rokov, a to nielen v suchom prostredí, ale aj vo vode.

          Tvrdosť. Závisí od hustoty drevných vlákien a od anatomickej stavby dreva. Ším má dre-vo hustejšie a kompaktnejšie drevné vlákna, tým je tvrdšie. Z našich driev má tvrdé drevo napr. dub, agát, hrab, orech, slivka, jabloň a iné, z cudzokrajných eben a pod.

          Ohybnosť. Ohybné drevo je také, ktoré parením alebo mášaním v teplej vode mäkne, dá sa ohnúť aj na malý polomer bez porušenia vlákien a po vysušení a vychladnutí si ponechá požadovaný tvar.

          Táto vlastnosť sa využíva pri výrobe ohýbaného nábytku, športových potrieb a pod. Dobre sa ohýba napr. Buk a mladý jaseň.

          Trvanlivosť. Závisí od spôsobu použitia. Drevo ako organická látka sa v bežných pod-mienkach pomerne rýchlo rozkladá. Pri priaznivej vlhkosti a teplote trvá rozklad dreva len niekoľko rokov.

          CHYBY DREVA

          Chyby dreva vznikajú pri abnormálnom vývoji, sú to nepravidelnosti v jeho stavbe, ktorá zhoršuje vzhľad, opracovateľnosť, pevnosť, ale aj výťažnosť dreva. Chyby dreva je dôležité rozoznať pri správnom zaraďovaní do akostných tried.

          a) Ohnuté a krivé kmene

          Ohnutý kmeň má strednú os oblúkovite zakrivenú a jeho drevo sa výhodne po-užíva v kolkárstve, pri stavbe lodí a pod.

          Krivý kmeň má pozdĺžnu os zakrivenú na niekoľkých miestach a do rôznych smerov. Šasto takto rastie borovica alebo slivka. Takéto drevo sa môže využiť pri priešnom prerezaní na niekoľko kusov pri výrobe menších drevených predmetov

          b) Rázsochy

          Je to drevo v tvare vidlice, ktoré vzniklo rozdvojením kmeňa na hrubé vetvy alebo dva hrubé korene.

          c) Vybošenosť letokruhov

          Túto chybu zistíme na priešnom reze kmeňa. Dreň je umiestnená excentricky, takže letokruhy sú na jednej strane nahustené, na druhej sú široké. Keď chce-me narezať takéto kmene, musíme rezať kolmo na dlhší priemer prierezu.

          d) Trhliny

          Trhliny v kmeni vznikajú pukaním zasychávajúcej drene drevnej hmoty. Tvoria sa zvyšajne v starších stromoch pri ich spodnej šasti. Vnútorné trhliny sa objavia až pri rezaní. Vyskytujú sa ako jadrové trhliny, ktoré sú v dreve najredšie a strácajú sa smerom k vonkajším letokruhom. Takýto kmeň sa môže rozrezávať na dosky.

          Hviezdicovú trhlinu tvorí niekoľko jadrových trhlín a takýto kmeň nie je vhodný na výrobu reziva.

          Kruhová trhlina vzniká v kmeni odtrhnutím dvoch susedných letokruhov od seba. Tieto trhliny môžu vzniknúť zoschnutím najstarších letokruhov alebo aj pri spadnutí zoťatého stromu, najmä v mrazivom pošasí, v ktorom sa pružnosť dre-va zmenšuje.

          Mrazová trhlina vzniká na povrchu kmeňa zmraštením dreva pri veľkých mrazoch. Trhliny sú dlhé aj niekoľko metrov a konšia sa v rôznych hĺbkach. Naj-šastejšie sa vyskytujú v osamelo stojacích stromoch.

          e) Smolníky

          Smolníky (nazývané aj zásmolky) sú živicové dutiny v niektorom letokruhu ih-lišnatých stromov, najšastejšie v smrekoch. Sú to medzery medzi odlúpenými vláknami, ktoré sú vyplnené živicou alebo smolou. Zásmolky znehodnocujú drevo. Keď ich je málo, vypaľujú sa alebo sa vyrezávajú a vypĺňajú tmelom ši kúskom dreva.

          f) Hrše

          Hrše v kmeni sú zvyšky po odrezaných konároch. Keď sú po odrezaných zelených konároch, sú zrastené s okolitým drevom a nevypadávajú. Hrše po odrezaných suchých konároch už nezrástli a po vyschnutí dreva vypadávajú z reziva. Pre svoju tvrdosť a veľkú hustotu sťažujú opracovanie dreva. Preto hr-šovité drevo zaraďujeme do horšej akostnej triedy.

           

          IHLIŠNATÉ DREVINY

          Smrek je najpoužívanejšou drevinou v stavebníctve. Uplatňuje sa pri stavbe konštrukcií krovov, pri monolitických betónových stavbách, na vnútorné okná a niekedy aj na dlážky, stropy, zárubne dverí. Pri poľnohospodárskych stavbách používame smrekovú tyšovinu na ľahké konštrukcie objektov pre hospodárske zvieratá. Okrem stavebníctva sa využíva aj pri výrobe nábytku a debien.Odpad sa spracúva na drevovláknité dosky. Poskytuje veľmi dôležitú surovinu pre chemický – celulózový a papiernický priemysel a na výrobu syntetických vlákien.

          Borovica je našou druhou najrozšírenejšou surovinou. V stavebníctve používame borovicu na výrobu vonkajších okien a dverí, je vhodná aj na stavbu zrubov. V rodinných domoch môžeme borovicové drevo využiť na stavbu schodiska. Ešte do konca vojny hlavným spotrebiteľom dreva boli železnice, ktoré ho používali na podvaly. V súšasnosti sa borovicové podvaly postupne nahrádzajú podvalmi z predpätého betónu. V nábytkárstve sa z neho vyrába záhradný nábytok. Krátko sa láme, a preto sa nehodí na stropnice a dlhé trámy. Horšie sa opracúva, lepí, morí a natiera, najmä jadro.

          Jedľa u nás netvorí súvislé monokultúry, ale je súšasťou zmiešaných ihlišna-tých a listnatých lesov. Jedľové drevo sa dobre štiepa, je pružné, menej pevné a trvanlivé; pod vodou je trvanlivejšie ako smrek. Jedľové drevo používame väšši-nou na pilóty, pri regulovaní lesných bystrín. Kedysi sa používalo pri stavbe mlynov a hatí. V stavebníctve sa môže používať podobne ako smrek. Nie je vhodné na stolársku výrobu, pretože sa nedá šisto opracovať.

          Smrekovec (šervený smrek) je polotvrdá drevina. Je to jediný ihlišnatý strom, ktorý na jeseň opadáva. Nevytvára súvislé monokultúry, ale je súšasťou zmiešaných porastov ostatných ihlišnanov. Smrekovec je na poslednom mieste v plošnom obsadení lesnej pôdy. Je to jadrový strom, má veľmi úzku žltkastú beľ, pri remeselnom spracovaní sa zvyšajne odrezáva. Jadro je tmavé, šervenohnedé a šervenofialové. Ším je tmavšie, tým je drevo kvalitnejšie. Je veľmi živicové, letokruhy sú zreteľné, ostro ohranišené, hnedé letné vrstvy sú široké. Drevo je húževnaté, ľahko štiepateľné, dobre obrábateľné, trvanlivé a pevné. Glejí sa lepšie ako borovica, ale klincové spoje sa ľahko štiepajú. Málo zosychá. Je vhodné na okná, dvere, obloženie stien, pergoly, chatový a záhradný nábytok a pod.

          Duglaska. Drevo má podobné ako smrekovec, ale jadro je užšie a svetlejšie. Na vzduchu tmavne a zafarbí sa do šervena. Beľ má žltkastú. Letokruhy majú ná-padne širokú vrstvu letného dreva a sú zreteľné. Drevo je mäkké, ale pevné, pružné a trvanlivé.

           

          Úloha W 6 - adresár firiem

          1. Najdite na internete 10 daňových poradcov a vytvorte vo Worde prehľadný adresár

          2. Adresár musí obsahovať nadpis, tabuľku (meno, popis činnosti, adresa, tel, email, web)

          3. Dokument uložte do: Moje dokumenty/moja trieda adresár daňových poradcov_Priezvisko.doc.

          4. Súbor okopírujte na server/výsledky

          5. Súbor odošlite tiež emailom ako prílohu na adresu sou.pb@zoznam.sk



          Úloha W 7 - adresár firiem

          1. Najdite na internete 10 fiiriem vykonávajúcich stavebný dozor a vytvorte vo Worde prehľadný adresár

          2. Adresár musí obsahovať nadpis, tabuľku (meno, popis činnosti, adresa, tel, email, web)

          3. Dokument uložte do: Moje dokumenty/moja trieda adresár stavebných dozorov_Priezvisko.doc.

          4. Súbor okopírujte na server/výsledky

          5. Súbor odošlite tiež emailom ako prílohu na adresu sou.pb@zoznam.sk


          Úloha W8

          Nájdite na internete dodávateľa kancelárskej techniky a vypracujte cenovú ponuku na tieto zariadenia:

          Kopírka

          Fax

          Notebook

          Tlačiareň

          Mobilný telefón

          Skartovačka

          Ponuka musí mať formu obchodného listu a musí obsahovať

          Názvy zariadení

          Typy zariadení

          Ceny v EUR

          Názov na dodávateľa

          Kontakt na dodávateľa

          Dodacie a platobné podmienky

          Vypracovanie úlohy pošlite na adresu sou.pb@zoznam.sk


          Úloha W9

          Vypracujte objednávku na zadanú tému podľa tohto vzoru:
          http://sou.tym.sk/wp-content/uploads/2009/03/obchodny-list-tabulka-2.jpg


          Úloha W 10 - adresár firiem

          1. Najdite na internete 10 staníc technickej kontroly a vytvorte vo Worde prehľadný adresár

          2. Adresár musí obsahovať nadpis, tabuľku (meno, popis činnosti, adresa, tel, email, web)

          3. Dokument uložte do: Moje dokumenty/moja trieda adresár STK_Priezvisko.doc.

          4. Súbor okopírujte na server (v CAD2 na PC20)/výsledky

          5. Súbor odošlite tiež emailom ako prílohu na adresu sou.pb@zoznam.sk




           

    • Kontakty

      • Stredná odborná škola, Ul. slovenských partizánov 1129/49
      • ústredňa +421 42 / 432 37 66
        riaditeľ +421 42 / 432 26 63
        zástupca pre praktické vyučovanie - COP +421 42 / 432 07 97
        zástupca pre teoretické vyučovanie +421 42 / 432 26 64
        školská jedáleň +421 42 / 432 27 26
        internát - turistická ubytovňa 0901 918 387
      • Ul. slovenských partizánov 1129/49
        Považská Bystrica
        Slovakia
    • Prihlásenie